Aký liek zvoliť?

Opodstatnenie má liečba nepríjemnej horúčky liekmi na zníženie teploty - antipyretikami. Tieto normalizujú nastavenie termoregulačného centra a organizmus nie je stimulovaný k zvyšovaniu telesnej teploty. Tieto lieky majú súčasne aj analgetický účinok - zmenšujú bolesti. Na zníženie teploty možno použiť aj množstvo liekov, ktoré nie sú výrobcom určené na tento účel: prakticky všetky lieky zo skupiny nesteroidných antireumatík. V prípade ohrozenia života pacienta je možné využiť aj silný antipyretický účinok kortikosteroidov, čo sú však lieky, o ktorých použití môže rozhodnúť len lekár.


Je dôležité vedieť, že antibiotiká priamo neznižujú teplotu. Teplota sa zníži až po úspešnom vyliečení vyvolávajúcej infekcie, čo môže trvať aj niekoľko dní. Toto nevie veľa pacientov a je zarážajúce, že aj nemálo lekárov, ktorí síce predpíšu antibiotiká, ale zanedbajú liečbu bolesti a horúčky, ktoré ďalej trápia ich pacientov.


Určite sa treba zmieniť o možných nežiadúcich účinkoch liekov, ktoré sa používajú na liečbu horúčky. V prvom rade treba povedať, že sú to dlhodobo a vo veľkom množstve prípadov používané lieky, ktoré majú len veľmi zriedkavé a dobre preskúmané nežiadúce účinky. Pokiaľ teda chorý má bolesti a nepríjemne pociťuje vysokú teploty, prakticky niet dôvodu nedať mu lieky na zníženie teploty. Ako už bolo vysvetlené, ochladzovanie až na výnimky nemá zmysel, je málo účinné a nepríjemné pre chorého. Odôvodnené je v kombinácii s liekmi na urýchlenie ochladzovania organizmu pri veľmi vysokých teplotách (nad 40 st. C) a hlavne na liečenie malých detí, ktorým hrozia kŕče následkom veľmi vysokej teploty. Aj keď zákony fyziky hovoria, že studená voda chladí účinnejšie, ako vlažná, na ochladzovanie ľudí je vhodnejšie použiť vlažnú vodu, prípadne vlažné zábaly a ochladzovať končatiny, nie trup.


Najbezpečnejším liekom pre dospelých aj deti sa javí ibuprofen, pôvodne vyvinutý ako protizápalový liek na reumatické bolesti kĺbov. Dlhoročné skúsenosti sú s kyselinou acetylsalicylovou.  Táto súčasne znižuje zrážanlivosť krvi, čo môže byť nevýhodou, no zároveň jej táto vlastnosť otvorila široké pole pôsobnosti v liečbe srdcovocievnych chorôb. Môže spôsobiť, že bežné poranenia krvácajú o niečo dlhšie. U detí sa neodporúča pre možnosť vzniku nebezpečného, ale veľmi zriedkavého Reyeho syndrómu. Celkovo vzaté, kyselina acetylsalicylová je pomerne veľmi bezpečný liek.

Paracetamol, ktorý sa často odporúča ako lepšia náhrada acetylosalicylovej kyseliny, zrejme nie je o nič bezpečnejší. Je paradoxom, že pri jeho metabolizme vznikajú aj smrteľne jedovaté látky, ktoré však zdravý človek bez problémov ďalej zmetabolizuje prostredníctvom glutathionu. V prípade nedostatku glutathionu, čo býva pri závažných ochoreniach pečene (ohrození sú napríklad alkoholici) však môže dôjsť aj k smrteľnej otrave. V prípade predávkovania je potrebné pacientovi podať liek acetylcystein približne do 8 hodín - čas je tu dôležitý a niekedy rozhoduje o prežití pacientov, ktorí sa pokúsili o samovraždu požitím paracetamolu. Chovatelia väčšinou nevedia, že paracetamolom možno otráviť mačky, ktorým glutathion prirodzene chýba. Za bežných okolností je aj paracetamol bezpečným liekom s minimom nežiadúcich účinkov. Účinný, ale pravdepodobne menej bezpečný je metamizol. Pre riziko nežiadúcich účinkov sa už dávnejšie prestal používať fenacetín, ktorý  obsahovali v bývalom Československu populárne viaczložkové  preparáty.