Horúčka vs. prehriatie

Ťažko sa nájde niekto, kto ešte nemal zvýšenú teplotu. Niekto si to ani nevšimne, iný sa zle cíti už pri vzustupe telesnej teploty o niekoľko desatín stupňa nad 37,0 stupňa Celziusovej stupnice, čo je dohodou odborníkov stanovená horná hranica normálnej telesnej teploty. Spôsob stanovenia vysvetľuje, prečo je to 37,0 a nie napríklad 36,8 alebo 37,3. V skutočnosti každý človek má svoj termostat v hypotalame nastavený na nejakú hodnotu tesne pod 37,0 a toto nastavenie do istej miery vysvetľuje, prečo niekto s úsmevom znesie napríklad 37,5 a iný sa cíti mizerne už pri rovných 37,0.

Horúčka alebo zvýšená teplota môže byť prejavom rôznych ochorení. Až v 90% je však na príčine infekcia, najčastejšie bakteriálne alebo vírusová. Chrípke či angíne sprevádzanej horúčkou sa za svoj ​​život nevyhne asi nikto. Horúčka je však príznakom aj iných chorôb. Môžu ju spôsobiť onkologické choroby, autoimunitné ochorenia, rôzne vzácne choroby, ale aj obyčajné očkovanie. Aj metabolicko-endokrinné poruchy môžu byť sprevádzané zvýšenou teplotou alebo horúčkou.

Príčiny zvýšenej teploty

Na svedomí ju majú tzv. pyrogény a toto pomenovanie si nevyslúžili náhodou. Pochádza z gréckeho slova "pyros", ktoré znamená oheň. Ak máte pocit, že horíte, spôsobili to práve tieto látky. Teda nie celkom. Stojí na začiatku celého reťazca dejov, ktorého výsledkom je horúčka, únava, bolesti hlavy a všetky tie nepríjemné príznaky chrípky či iných ochorení.

Odkiaľ sa pyrogénov berú? Do nášho tela vniknú väčšinou z vonkajšieho prostredia, ako súčasť mikroorganizmov spôsobujúcich infekcie. Biele krvinky sa zaktivizujú a začnú vytvárať látky, ktoré v mozgu stimulujú tvorbu prostaglandínov, čo spôsobí, že sa termoregulačné centrum v mozgu prestaví na vyššiu teplotu. Toto centrum sa nachádza v hypotalame a funguje ako akýsi vnútorný termostat. Keď sa účinkom prostaglandínu prestaví na vyššiu teplotu, celý organizmus začne na jej zvýšenie pracovať. Pocity, ktoré to vyvoláva, poznáme všetci. Zdá sa nám, že je nám zima a niekedy dostaneme dokonca triašku, pretože kontrakcie svalov produkujú teplo. K zabráneniu vzniku prostaglandínov a tým aj horúčky sa podáva acylpyrín, paracetamol alebo ibuprofen. Všetky tieto liečivá totiž blokujú ich tvorbu, a tým účinne tlmí horúčku.

 

Krátkodobé zvýšenie teploty môže sprevádzať ľahké infekčné ochorenia, s ktorými si organizmus poradí aj bez liekov, prípadne s pár tabletkami proti horúčke. Na druhej strane, horúčka môže byť prejavom rozličných, aj veľmi závažných a nielen infekčných chorôb. Ak po niekoľkých dňoch alebo dokonca týždňoch neustúpi, treba hľadať a liečiť jej príčinu.

Hneď na úvod treba podotknúť, že sú dve zásadne odlišné príčiny zvýšenia telesnej teploty:

  • horúčka. Horúčka je zvýšenie telesnej teploty, ktorá má pôvod v inom nastavení termoregulačného centra organizmu. Táto zmena nastavenia je spôsobená, ako už bolo spomenuté, pyrogénmi - polypeptidmi, ktoré ovplyvňujú termoregulačné centrum v hypotalame. Takéto látky produkujú infekčné mikroorganizmy, za niektorých okolností aj bunky ľudského tela a ako pyrogény pôsobia aj mnohé chemikálie (a z týchto chemikálii sú mnohé aj liekmi... potom hovoríme o pomerne zriedkavej liekovej horúčke). 
  • prehriatie. Prehriatie je zvýšenie telesnej teploty v dôsledku zahriatia organizmu z vonkajšieho prostredia a neschopnosti zbaviť sa prebytočného tepla. S každým spôsobom zvýšenia telesnej teploty sa ľudský organizmus vysporiadava ináč a treba zdôrazniť, že každý treba liečiť ináč.Príkladom priehriatia organizmu je slnečný úpal. Základom jeho liečby je ochladenie organizmu akýmkoľvek spôsobom - umiestnením postihnutého do chladnej miestnosti, omývaním chladnou vodou či podávaním chladnej tekutiny. Ochladzovanie pacient vníma ako príjemné a nebráni sa mu.

Opačne reaguje chorý, ktorému stúpa telesná teplota následkom horúčky. Jeho termoregulačné centrum je nastavené   na vyššiu teplotu a snaží sa organizmus ohriať. Najpohotovejším spôsobom, ako to dokáže, je svalová práca (presne vzaté, nedokonalosť premeny chemickej energie na mechanickú, pri ktorej vzniká aj teplo). Termoregulačné centrum zariadi výrobu tepla rovnakým spôsobom, ako keď človeku hrozí podchladenie: triaškou.

Chorý pociťuje zimu aj v teplej miestnosti, až kým sa jeho telo neohreje na teplotu, ktorú termoregulačné centrum považuje za správnu. Z toho vyplýva, že s výnimkou život ohrozujúcich teplôt nad 40 st.C nemajú pokusy o fyzické ochladenie rozumné opodstatnenie a pre chorého znamenajú ďalšie nepohodlie. Okrem toho sú tu aj fyzikálne obmedzenia - s výnimkou malých detí má ľudské telo príliš malý pomer pomer povrchu k objemu tela na účinné povrchové ochladzovanie. Podobne má malý účinok podávanie chladných nápojov alebo infúzii. Naopak, chorí s horúčkou pociťujú príjemne podávanie horúcich nápojov, ktoré im trochu pomôžu dosiahnuť vyššiu telesnú teplotu bez obťažujúcej triašky.

Ľudová múdrosť - napi sa horúceho čaju, vypotíš sa a bude ti lepšie - má svoje opodstatnenie, aj keď s liečbou choroby nemá nič spoločné. Potenie je spôsob, akým sa organizmus zbavuje prebytočného tepla pri ústupe teploty (v súvislosti so zlepšovaním ochorenia alebo po podaní liekov proti horúčke), takže príčinná súvislosť medzi horúcim čajom, potením a vyzdravením v skutočnosti neexistuje.

 

Prvé príznaky horúčky

Prvými príznakmi je zimnica, únava, neprirodzene lesklé oči, návaly tepla a zimy, bolesť svalov. Za neprirodzene zvýšenú teplotu sa považuje teplota vyššia ako 38 ºC. Obvykle je nižšia v ranných hodinách a vyššia k večeru. Ak vystúpi teplota na 40 ºC, je potrebné navštíviť ihneď lekára. Merania teploty sa už dnes robia väčšinou prostredníctvom digitálnych teplomerov, ktoré sú rýchle a presné. U malých detí je najlepšie merať teplotu cez konečník. Po použití teplomeru, či už ústneho, rektálneho či klasického, ktorý sa dáva pod pažu či na čelo, by ste mali teplomer vždy očistiť v studenej vode s mydlom alebo utrieť chirurgickým alkoholom či dezinfekčným prípravkom.